Vinárstvo Zuzana Barnáková

Zima ako každá iná. Pretkávaná drobnými chorobami pomedzi strihanie, ktoré už tak nejako klasicky nestíhame v ideálnom agrotechnickom termíne. Zaujímavé to začína byť na jar. Dostávame možnosť prevziať do starostlivosti ďalšie parcely vinohradov. Ideálne odrody, pri ktorých som o sebestačnosti doteraz len snívala. V stave nočnej mory. Celkovo ďalšie skoro 4 hektáre. Ocitám sa pred otázkou: ,,Idem toto hobby posunúť do hlavnej pracovnej a zárobkovej činnosti?“ Je to príležitosť, ktorá sa v našom malokarpatskom regióne, v blízkosti Svätého Jura, len tak nezopakuje. Definujem si v hlave prečo áno a prečo nie. Aké sú moje vnútorné strachy a obavy? Ktoré z nich viem aktívne uchopiť a pracovať s nimi? Dávam tomu jedno nejednoznačné áno. Áno, ktoré so sebou nesie veľa otáznikov a obáv. Pre túto chvíľu ich mám aspoň zvedomené a pomenované. Do konca materskej mi zostáva ešte vyše rok a dovtedy sa mi v hlave hádam trochu vyjasní. Nateraz mám ďalšie parcely a zábava začína. Kupujeme traktor. Ach, tie zážitky s traktorom, tie vám rozpoviem osobne, to je nekonečná téma na smiech, aj ten smiech cez slzy.

Rada by som napísala, že leto trávime na Sicílii, no napíšem len, že sme si vybehli na predĺžený víkend. Arianna, vinárka ktorú som tam túžila navštíviť, mi bola veľkou inšpiráciou. Jej príbeh je v kontexte toho, čo sa mi práve odohráva až trochu desivý. Tiež začínala s hektárom a teraz hospodári už na viac ako 70 hektároch viníc, sadov aj ornej pôdy. Tento šialene teplý rok začala s oberačkami už začiatkom augusta. Celý let som premýšľala nad tou našou tohtoročnou oberačkou. Po návrate sme museli konať. Hrozno bolo v zrelosti, pri ktorej niet na čo čakať. Zapriahame našich kamošov, ktorí vymenili svoje klimatizované kancelárie za naše najhorúcejšie oberačky. Som na vás taká pyšná a taká vďačná, že vás mám! Volím kratšiu maceráciu a ani nestíham pozorovať, ako to ide. Je teplo, všetko je to tak rýchle. Korčuľujem na hrane, kedy horúce prezreté hrozno čaká na nádoby, ktoré ešte len vyprázdňujem, lisujem, pomedzi to uvoľňujem sudy, fľašujem. Svet patrí pripraveným a ja som vtedy pripravená vôbec nebola. Bolo to krátke a intenzívne. V čase, kedy oberačky zvyčajne ešte len začínajú, mám už dokvasené a vylisované. 

Emka začala chodiť na pár dní v týždni do jasličiek. Mne sa tak uvoľňujú ruky a znovu cítim seba. Nachádzam voľné chvíle na manuálnu aj kreatívnu prácu. Otváram sa viac k stretnutiam a komunitnému životu. Prajem si viac stretnutí do mojich dní a začali sa mi diať.  Usporiadali sme na našom dvore náš prvý event Dokvasilo! Stretávam nových aj už známych ľudí a tak nejako sa len pousmievam nad tým, ako sa mi moje túžby napĺňajú.
Pripravujem moje tri vína ročníka 2022 na uvedenie na trh. Je to ročník s mojou najmenšou produkciou. V čase oberačiek mala Em len pár týždňov a ja som nemala ani štipku vnútornej sily na to byť vinárkou. Tri sudy, ktoré som vtedy vytvorila vznikli vďaka môjmu vedomému mužovi, ktorý vo mňa veril a vedel, že by mi ten ročník chýbal. A mal pravdu. Toľko sa toho odvtedy zmenilo!

Tvorím:
Pinot noir rosé
Rizling vlašský
Veltlínske zelené
Rizling rýnsky
Rulanské šedé
Cabernet Sauvignon
Pinot je láska (Vajnory, + Milovín)

Tento rok znova strihám vinohrad sama. Sama, myslím bez môjho vedomého muža. V skutočnosti nie som sama. Nosím našu Em v nosiči a brávam ju na jej bábätkovské spánky do vinice. Dáva mi to pocit, že som stále vinárka, že som stále potrebná a aspoň trošku produktívna

Popri všetkom, čo materstvo prináša, bojujem s popôrodnou depresiou a spánkovou depriváciou. Chýba mi môj muž a naše chvíľky. V týchto pochmúrnych dňoch akoby sa ma nič netýkalo.
 
S letom prichádza viac úsmevu a lepšia nálada. Lepšia nálada v mojom vnútri. Horšiu náladu máme ako pestovatelia hrozna. Daždivé počasie počas kvitnutia révy vystriedalo sucho v rastových fázach. A potom znova dažde. Úroda vyzerá veľmi zle. Som odkázaná na nákup hrozna z nových zdrojov, našťastie oblasti južného Slovenska zvládli podmienky tohto ročníka lepšie ako my v Malých Karpatoch.

Tento rok je už druhý ročník, ktorý robím vo Svätom Jure. Nádoby aj technika sú už nadobro presťahované z Malaciek a ja, vo víre materstva, nemám ani len pomyslenie na návrat na Záhorie. Svätý Jur je už mojim osobným aj vinárskym domovom.

Mám pocit, že sa strácam v obyčajnosti, monotónnosti, každodennosti. Vinárstvo je pre mňa teraz akoby okrajová aktivita. Zároveň viem, že pauza by znamenala výpadok vína celého ročníka. Čo ak ďalšie roky budem môcť a chcieť byt viac vinárkou? Výpadok ročníka by ma potom veľmi mrzel. Už minulý ročník, keď mala Em počas oberačiek len 3 mesiace, som svoju tvorbu zredukovala na minimum. Tento rok sa zmáham a navyšujem objem vinárskej tvorby na čísla  z roku 2021. Nie je to rast, ale ani pokles. Takto som s tým spokojná. Robím maximum, čo mi tieto intenzívne dni dovoľujú.

Záver roka je plný vďačnosti. Zbieram ovocie svojej práce z čias pred materstvom. Časť vín z ročníka 2021 je už vo fľašiach a ja ďakujem podpore každému jednému podniku, ktorý zaradil moje vína do svojej ponuky a šíri ich ďalej do sveta. 

Tvorím:
Pinot noir rosé
Rizling vlašský
Veltlínske zelené
Cabernet Sauvignon
Pinot je láska (Vajnory, + Milovín)

Rok veľkých osobných zmien. Rok, kedy mi spadla korunka

Strihám Pinot a hladkám si tehotenské bruško. Je príjemné byť v tehotenstve produktívna a užitočná. Napriek tomu sa cítim osamelá. Môj vedomý muž pre nás buduje hniezdo. A keďže máme termín, tak do toho vkladá všetok čas a energiu. Pinot strihám tento rok sama. Ide mi to pomalšie ako pomilnulé roky. Som veľmi opatrná, moje tehotenské buško ma limutuje stále viac a viac. Posledné riadky  strihám už iba kordóny. Cez brucho sa mi už nedá zohýbať ku kmienkom. 

Je Apríl, som v 36tom týždni tehotenstva a my sa sťahujeme do vysnívaného Svätého Jura. Nikto tomu nemôže uveriť, že sme iba za 3 mesiace stihli kompletne zrekonštruovať interiér historického domu. Žijem svoje najlepšie časy. Stres zo sťahovania opadol a venujem sa už len sebe a môjmu telu. Dlhé, romantické, pomalé prechádzky malebným Jurom a šlofíky sú môj celodenný program. 

Najkrajšie časy vystriedali tie, ktoré by som mohla označiť ako najnáročnejšie vo svojom živote. Moje telo krásne zvládlo o tri týždne dlhšie tehotenstvo, zvládlo náročný pôrod, ukázalo mi dokonalosť ženského tela a jeho schopnosť priviesť na svet nový život a udržiavať ho cez nekonečnú starostlivosť a dojčenie. Nepriek tomuto všetkému sa prvý krát v živote stretávam s nutnosťou riešiť moje duševné zdravie. Materstvo riadne preskúšalo viacero mojich slabín, hlavne schopnosť pustiť to, čo mi už neslúži 

Veľmi túžim pokračovať vo vinárčení. Zároveň sa cítim uviaznutá a zviazaná dieťaťom. Neviem si vlastne ani predstaviť robiť niečo iné ako nosenie a kojenie dieťaťa. Našťastie mám muža, ktorý vo mne stále vidí vinárku. Aj vo chvíľach, kedy sa sama tak necítim. Kampaň bude, ale prvý krát opúšťam krásnu pivnicu v Malackách. Ročník 2022 vzniká v Jure. Doma. Tri sólo sudy a Petnat. Nič z toho by nebolo bez môjho vedomého muža. 

Je záver roka a ja mám pocit, že to najhoršie je za mnou. Uvádzam na trh dve nové vína a aj novú, obohatenú samú seba v rámci prezentácie týchto vín. Som vďačná, že môže vznikať aj ročník 2022. Ďakujem ti, vedomý muž. 

Tvorím:
Rulandské šedé 2022 (Zemianske sady)
Frankovka modrá 2022 (Bratislava, Krasňany)
Rizling rýnsky 2022 (Mužla)
Veltlínske zelené Torbído 2022 (Zemianske sady)
Pinot je láska 2022 + Milovín (Bratislava Vajnory)

Rok veľkých zmien. Rok, kedy moja značka má už nie len tvár, ale aj grafiku, názov, web, produkty! Okrem toho aj osobného fyzioterapeuta. 

Uvádzam vinárstvo na trh. Moja premiéra je na festivale Nahé vína v Banskej Štiavnici. Komorný festival, ktorý vyhľadávajú hlavne nadšenci naturálnych vín. Ocitám sa v spoločnosti, ktorú som kedysi len z väčšej či menšej diaľky obdivovala. Teraz som jednou z nich. Cítim sa ako malá Zuzka, keď išla prvý krát na preteky v parkúrovom skákaní. Je vo mne tréma a súťaživosť. Tá sa stretáva s pochvalnými reakciami na moje vína od samotných vinárov. Môj súťaživý duch mi tieto úplne zjavné gestá prijatia do komunity totálne blokuje. Štiavnica je špeciálna. Navždy bude. Pri tejto myšlienke si otáčam na prste zásnubný prsteň a snažím sa stotožniť s mojou novou realitou. Som prijatá naturálna vinárka a snúbenica úžasného vedomého muža.

Tempo roku 2021 neutícha. Prijímam ponuku na predstavenie svojho vinárstva v prestížnej vinotéke v Bratislave. Je to taká moja oslava narodenín v kombinácii s mojou prvou riadenou degustáciou. Využívam, že aspoň v lete neúraduje pandémia, balím vína na festival do Brna. Potom do Prahy. Už nemám súťaživú náladu. Skôr starosť o vhodný outfit. Zbieram zahraničné kontakty, hostím distribútorov a začínam s exportom. 

Vo vinici je to naša druhá sezóna. Som oveľa lepšie stotožnená so všetkými prácami a cítím podstatne viac slobody a nadšenia vo vinohradníčení ako minulú sezónu. Hrozno máme ukážkové. Zdá sa, že vinica si pekne zvyká na nových hospodárov a organický režim pestovania. 

Začína kampaň. Nebola by som to ja, keby som nemala svoje ups and downs. Tentokrát sa nevládzem postaviť z postele. Cítim nechuť, nevôľu a jediné čo chcem, je spánok. Neprerušený a niekoľkotýždňový. Znova tie pochybnosti, či zvládam byť vinárkou a načo celé toto prehováranie a nútenie sa. 

Počas kampane zisťujem, že som tehotná. Oberačky počas prvého trimestra sú niečím medzi nočnou morou a rolou princeznej, ktorá potrebuje pomoc každého. Takto je to vlastne až do konca roka. Učím sa prijať nižšie tempo a hovoriť o svojich potrebách a limitoch. Taktiež sa učím žiadať o pomoc a s vďakou ju prijímať. 

Tvorím:
Neronet 2021 (Bratislava Krasňany)
Veltlínske zelené 2021 (Bratislava Krasňany)
Rizling vlašský 2021 (Strekov)
Rulandské šedé 2021 (Zemianske sady)
Rizling rýnsky 2021 (Strekov)
Pinot je láska 2021 + Milovin (Bratislava Vajnory)

Inšpirujem sa: Plenér, Mann mit Hut, Magulovci, klbko vo mne

Rok, kedy sa stávam vinohradníčkou. Spoznávam Miša Kosorína, nadšeného záchrancu vinohradov a dostáva sa mi možnosti byť súčasťou komunitného vinohradu a skúsiť si aké je to byť vinohradníčkou. Na úplne nedievčenskej odrode Silvánske zelené. (Baby, toto je fakt makačka!!) 

Znova využívam svoje kontakty z práce pre Korok a zisťujem najkrajšie polohy vinohradov, ktoré sa miestne družstvo rozhodlo prestať obrábať. Je medzi nimi aj Pinot noir. Pinot je láska. Zatúžim po ňom a stane sa. Vedieť si dobre zapriať je istý druh umenia. Ten ďalší druh umenia je prijať túžby, ktoré sa plnia. A tak mením celý svoj doterajší život, vrátane dlhoročného vzťahu a bydliska. 

Každú voľnú chvíľu venujem viniciam. Odkladám povinnosti, upravujem priority a vinohradníčim. Mám najkrajšie opálenú pokožku v celom mojom živote. Idem si na vlne zmien, ktoré ma raz privádzajú do extázy a inokedy na samé dno. 

Prijímam samu seba ako vinárku a zamýšľam sa nad svojou vlastnou značkou. 

Tvorím:
Veltlínske zelené 2020 (Modra)
Veltlínske zelené 2020 (Zemianske sady)
Torbído VZ 2020 (Zemianske sady)
Rizling vlašský 2020 (Strekov)
Rulandské šedé 2020 (Zemianske sady)
Torbído Silvánske zelené 2020 (Bratislava Vajnory)
Pinot je láska 2020 + Milovin (Bratislava Vajnory)

Inšpirujem sa: Marek Cielontko - Milovín, Mišo Kosorín - Lotrowin, Slobodné vinárstvo

Vraciam sa z mesačného pobytu v južnom Francúzsku. Život na farme plnej aromatických rastlín a esenciálnych olejov ma veľmi ovplyvnil. Cítim sa utvrdená v tom, že akýsi minimalizmus života a minimalizus vo vinárstve je krásne prepojenie. Vinársky dospievam a cítim sa pripravená na tvorbu červeného vína. Neviem ako a kedy, ale postavila som si bariéru pred tvorbou červeného vína a je čas ju prekonať. 

Zostávam verná Veltlínu, ktorý je pre mňa stále výzva. Raz ho milujem, inokedy ho neviem vystáť. Dohadujem si vytúžený Pinot noir. Pretože Pinot je láska. Chodím do vinice, meriam parametre a cítim obrovské nadšenie. 

Hrozno tento rok nechám kvasiť na šupkách mesiac, úplne odstrapené. Pokračujem v práci s drevenými sudmi a učím sa ich. 

Chýba mi ten priamy kontakt s hroznom. To cítenie telom, ktoré je pre nás ženy tak prirodzené a liečivé. Rozmýšľam o budúcom ročníku a o tom, ako prepojiť seba a moje telo s mojimi vínami. Šľapanie nohami sa, so zväčšujúcimi šaržami a zároveň potrebou odstrapenia, stáva nedostupným. Potrebujem podstatne viac spojenia s hroznom ako sa mi dostáva pri zbere. 

Tvorím:
Veltlínske zelené 2019 (Modra)
Torbído VZ 2019 (Modra)
Pinot Noir 2019 (Šenkvice)

Inšpirujem sa: Podgoria Silvania sekty, Attila Pince, minimalistický život dobrovoľníctva v južnom Francúzsku, bytosť Petja - Petra Járošová, Orange wine festival

Rok, kedy som s vinárstvom chcela skončiť. 

Veltlín 2017, ktorý som tvorila podobne ako ten úžasný ročník 2016 neviem piť. Je tvrdý, drsný a pre mňa nepitný. Nechcem upustiť z mojej ideológie, že do vína nič nepridávam. Ostávali mi len dve možnosti. Jedna je vyliať a druhá zabudnúť. Prvá sa mi nepáči, z úcty k hroznu, pestovateľom a množstva energie a lásky, ktorá do toho hrozna bola vkladaná. Takže veltlín 2017 putuje do zabudnutia. 

August- prívalové dažde a zaplavená pivnica. Toto neprajem žiadnemu vinárovi. Štrková podlaha v pivnici sa podela nikto nevie kam. V pivnici mám namiesto podlahy krátery. Vína z ročníka 2017 akoby zázrakom stoja na pevnej pôde, obkolesené vymytými krátermi. Nechce sa mi nič, a už vôbec nie robiť kampaň. Ktorá je vlastne už za dverami- tento rok je príroda skorá. Cítim sa bezradne a bez energie. Neschopná čeliť otázkam rodiny, načo nám je v pivnici toľko vína. 

Vraciam sa k 2016ke a hovorím si, že minimálne ten veltlín… milujem tú vinicu a už len pre ten burčiak… 

Posmelená krásnou surovinou, vyzretými semiačkami a zasušenou strapinou - nechávam časť strapiny kvasiť spolu s bobuľami. Poučená minulým rokom lisujem už po troch týždňoch. 

Tvorím:
Veltlínske zelené 2018 (Modra)
Sajder 2018 (Moravský Žižkov)

Inšpirujem sa: Vinařství Kutná Hora, Mišo Bažalík, Winepunk, Biodynamic, organic and natural winemaking (Britt and Per Karlsson), Bodega Tajinaste - Valle de la Orotava - Tenerife

Ten ryňák z minulého roku je pecka. Validoval mi ho aj môj vinársky vzor a inšpirácia- náš učiteľ vinárstva z Mendelu. Pil ho na jednom z posledných ,,enologických” večerov na kolejích v Lednici. To boli časy! Medzitým som obhájila svoju bakalárku o šípkových vínach a dostala som vinársky titul (*viď ,,Moje začiatky”). Pred sebou mám prvú jeseň bez akejkoľvek školskej dochádzky v mojom živote. 

Povzbudená krásnym vývojom minuloročných vín a tiež uznaním ľudí, ktorí sú pre mňa vo vinárstve autoritami, túžim po rovnakom dobrodružstve a pripúšťam si myšlienku kúpiť viac hrozna. Moje obchodné kontakty sa rozšírili a mne sa naskytla možnosť kúpiť hrozno od poctivého mikropestovateľa, ktorý zo zdravotných dôvodov nemôže spraviť kampaň. Prijímam ponuku hrozna, ktoré si rodina pestovala sama pre seba, najčistejšie a najúprimnejšie ako len vedeli. Nakupujem kade a požičiavam si mlynkoodstopkovač. Pivnica začína vyzerať seriózne a jej predsieň je plná kadí a kvasiaceho hrozna. A ja miešam a miešam čo to dá. Až do Nového Roku. Zamýšľam sa nad tým, aký ročník budem písať na etiketu, keď hrozno ktoré zrelo v roku 2017, lisujem v roku 2018. Nepoznám nikoho, s kým by som sa o tom mohla poradiť. Víno bolo pred oxidáciou chránené vrstvou šupiek na povrchu. Cítím sa správne. 

Moje emočné vrcholy dostávajú prvú vinársku ranu. Vlašák, ten Vlašák s veľkým V, mi po vylisovaní pred očami hnedne a mení sa na tmavú tekutinu. Lejem do vína kaly späť a miešam čo to dá. Volám všetkým vinárom, ktorým si dovolím druhého januára rušiť pokoj. Som na dne. Okrem toho ma čaká dlhá noc. Pretože Torbído, alebo skôr Torpédo (môj prvý Petnat) som nafľašovala príliš skoro. V mušte bolo priveľa cukru, ktorý pri prekvasení vytvoril okrem iného aj oxid uhličitý. Fľaše vybuchujú. A tak otváram všetky fľaše a snažím sa zachytiť čo najviac explodujúceho vína, aby som ho mohla znova naplniť. Cítim sa úplne zbytočne a zlyhane.  

Tvorím:
Veltlínske zelené (Modra) 2017
Rizling vlašský (Pezinok) 2017
Tramín červený (Pezinok) 2017
Torbído RV (Pezinok) 2017

Inšpirujem sa:
Petra Bredová, Matúš Vdovjak, Alice Feiring a jej kniha Nahé víno (od Miro Lánik)

Vstupujem do tretieho ročníka štúdia vinohradníctva a vinárstva na univerzite v Lednici. Stále snívam o tom, že raz budem tvoriť čisté a úprimné vína. Pracujem ako obchodníčka s korkom, nasadená na oblasť vinárstva a potravinárstva všeobecne. S vinármi a vinohradníkmi som v kontakte na dennej báze. Je vo mne množstvo rebélie a sklamania z toho, o čom to vinárstvo vlastne je. Využívam nové kontakty z moje práce pre Korok a kupujem svojich prvých 200 kíl hrozna, aby som skúsila vytvoriť to, o čom som presvedčená.

Vstávam za tmy a idem do vinice. Moja prvá vlastná oberačka. Pulzuje mnou radosť a zodpovednosť zároveň. Potrebujem aby hrozienko bolo studené, keď ho priveziem do pivnice. Dávam si záležať na každom detaile. Zbieram sama. Ručne. Vyberám si to najkrajšie z najkrajšieho a mám na to k dispozícii celý vinohrad. Vinohradník zbiera až po mne. Vtedy ja už šlapem po hrozne bosými nohami a cítim sa pri tom neuveriteľne zodpovedne a správne. 

Prešli tri mesiace. Je po Vianociach. Idem na to. Prešovačka. Alebo skôr zcedzovačka. Zo šupiek hrozna je kaša. Dávam víno do sklenených demižónov po dedovi, sledujem ako kaly sedimentujú a teším sa. Opäť prichádza ten pocit správnosti. 

Tvorím:
Rizling rýnsky 2016 (Rača)
Veltlínske zelené 2016 (Modra)
Šípkový elixír ako bakalárska práca

Inšpirujem sa:
Braňo Bahna, Domaine Eisgrub, Mendelu, Vlado Majtán

Zožínam úspechy s mojím Elixírom - vínom zo šípok. Zbieram medaily na lokálnych výstavách a učím ľudí, ako spraviť tak dobré víno. Vnútorne sa pousmievam nad tou absurditou, pretože o víne toho viem len toľko, koľko som sa stihla dozvedieť počas intenzívneho, no o to kratšieho vzplanutia lásky. Veľmi som vtedy chcela tvoriť. Tvoriť víno. Ale bez znalostí a vinice to v mojich dvadsiatich rokoch bol príliš veľký oriešok. A tak začínam tvoriť víno zo šípok. Po 4 ročníkoch úspechov a dávania rád som sa rozhodla, že chcem spoznať procesy, ktoré sa v tom víne dejú. Rozdávanie receptu a postupov bolo pre mňa povrchné. Prihlasujem sa na univerzitu s odborom Vinárstvo a vinohradníctvo, aby som sa dozvedela o vínach viac. Bol to jeden z mnohých intuitívnych krokov na mojej vinárskej ceste. 

Tvorím: Šípkový elixír